Nové Mesto nad Váhom

Malé veľké mesto na Strednom Považí

Nové Mesto nad Váhom leží na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Rozprestiera sa v západnej časti Trenčianskeho samosprávneho kraja vo výhodnej polohe pri diaľnici Bratislava – Žilina. Na diaľnicu sa pripája aj prístupová cesta z Českej republiky, ktorou vedie Moravská severojužná magistrála.

Nové Mesto nad Váhom určené súradnicami 48° 45’ severnej šírky a 17° 48’ východnej dĺžky je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského regiónu. Leží v priemernej nadmorskej výške 181 m. n. m.
Od posledného členenia Slovenska roku 1996 je sídlom jedného zo 79 okresov. Zo severu a severozápadu kataster mesta vymedzuje zalesnené územie Malé Karpaty, tzv. lesopark Kamenná z južnej a juhovýchodnej časti koryto rieky Váh. Ku katastru patrí aj časť rekreačnej oblasti Zelená voda na juhovýchodnom okraji mesta. Územím mesta preteká taktiež riečka Klanečnica a regulačný Biskupický kanál rieky Váh.

Ozdobou Nového Mesta nad Váhom sú mnohé významné kultúrne pamiatky, ktorým dominuje predovšetkým architektonický skvost Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie s bohato zdobeným interiérom. Bohatú barokovú výzdobu interiéru, ako aj výzdobu kaplnky a jedálne prepozitúry vytvorili v 17. storočí znamenití talianski majstri, ktorí tu pôsobili celých 15 rokov.

Stred námestia zdobí mariánske súsošie z roku 1696. Je spomienkou na mor, ktorý v tom čase výrazne zdecimoval počet Novomešťanov. Naproti je socha sv. Floriána z roku 1767, na jej podstavci je reliéf s motívom stredovekej popravy. Za ňou je zrekonštruovaná budova s bohatou barokovou fasádou – ide o niekdajšiu Ghillániho kúriu (aktuálne múzeum).

Avšak najhodnotnejšou a najzaujímavejšou renesančnou stavbou je rožný dom na rohu Komenského ulice a Námestie slobody, tzv. Nádašdyovec. Dom postavili v polovici 14. storočia ako kamenný jednopriestorový viacpodlažný objekt a neskôr prešiel viacerými stavebnými zásahmi. Na prelome 16. a 17. storočia bol majetkom šľachtického rodu Nádašdyovcov. Dom poskytoval prechodné ubytovanie šľachticom a svetským hospodárom, ktorí sa v meste zastavili. Napr. palatín Juraj Turzo tu 30. decembra 1610 písal list svojej manželke o internovaní Alžbety Bátoriovej na Čachtickom hrade. V noci zo 6. na 7. júla 1622 tu boli uložené uhorské korunovačné klenoty na ich ceste z Trenčína do Šopronu.

O pár rokov neskôr, v roku 1787 bol postavený Evanjelický kostol augsburgského vyznania v Novom Meste nad Váhom. Kostol bol postavený bez veže, no pri úprave v roku 1928 bola pristavená veža moderných tvarov podľa projektu arch. J. Merganca. Dnes táto veža patrí k skvostom funkcionalistickej architektúry.

Kultúru v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko, ktoré bolo slávnostne otvorené v auguste 1960. Na rozvoji miestnej kultúry sa však už v minulosti významne podielalo amatérske divadlo, o ktorom je prvá zmienka už z roku 1870.

Pri Mestskom kultúrnom stredisku pôsobia Stála divadelná ochotnícka scéna a Divadielko galéria.
Novomestskou rodáčkou bola jedna z prvých slovenských herečiek Anička Jurkovičová.
MsKS, jeho oddelenie a súčasti – Galéria Petra Matejku, knižnica L. V. Ríznera a kino Považan – umožňujú kultúrne vyžitie sa, voľnočasové aktivity i vzdelávanie sa občanov mesta a jeho okolia.

Tradíciou sa stali koncerty vážnej hudby v rámci KPH, divadelný festival A. Jurkovičovej, festival kresleného humoru a satiry Novomestský osteň, letný hudobný festival Leto s hudbou, rôzne festivaly speváckych zborov a iné.

K mestu patria taktiež obvyklé podujatia ako Novomestský jarmok, Deň mesta, Novomestský pivný festival, Open Jazz Fest či benefičné a dobročinné podujatia Dúha v srdci a Paráda.

Nové Mesto nad Váhom nezaujme návštevníka len svojimi historickými pamiatkami, ale aj okolím.
Vari najznámejšie sú Čachtice, 6 km vzdialená obec, ktorá sa preslávila vyčíňaním Alžbety Bátoriovej na Čachtickom hrade. Zhruba v rovnakej vzdialenosti od mesta, ale na opačný smer, sa nachádza povesťami opradený Beckovský hrad, ktorý ma impozantnú polohu. Reťazec stredovekých strážnych hradov dopĺňa hrad Tematín. Výborná poloha na výbežku Považského Inovca mu predurčila skvelý výhľad na širokú panorámu krajiny od Nového Mesta nad Váhom až po Piešťany.

Na sever od mesta sa nachádza Bošácka dolina. V nej je obec Haluzice známa svojím románskym kostolíkom, ktorý je starý cez 500 rokov. K Haluziciam patrí aj Haluzická tiesňava, čo je unikátny kaňon, ktorý vznikol erozívnou činnosťou tamojšieho potoka.
Pár kilometrov ďalej sa nachádza obec Zemianske Podhradie, v ktorej sa nachádza pozoruhodný empírový kaštieľ zo 17. storočia. Rodina Ostrolúckych, ktorá ho vlastnila v 19. storočí, je známa pôvabnou Adelkou, ktorá sa veľmi zapáčila Ľudovítovi Štúrovi.

Ďalšími zaujímavými miestami v okolí sú obec Očkov, preslávená mohutnou kniežacou mohylou z obdobia rokov 1200 – 1000 pred n.l. Návštevníka isto zaujme aj stála expozícia v rodnom dome Ľ. Riznerovej – Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou či rodný dom Samuela Štúra v susednej Lubine.
O niečo ďalej je pamätné miesto posledného odpočinku M. R. Štefánika – mohyla na Bradle, dielo architekta D. Jurkoviča.

X